Predpoklady vzniku nároku zamestnanca na odstupné a odchodné
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi podľa § 76 Zákonníka práce (ďalej len „ZP") v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou a to z dôvodu:
a) zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) ZP),
b) ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 b) ZP),
c) že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 76 ods. 1 a 2 ZP),
d) že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
V prípadoch a) až c) je výška odstupného viazaná jednak na spôsob skončenia pracovného pomeru ako aj na počet odpracovaných rokov. Ak dôjde z týchto dôvodov k výpovedi zamestnávateľa a pracovný pomer zamestnanca trval napríklad aspoň dva roky a menej ako päť rokov, tak minimálna výška odstupného je v sume priemerného mesačného zárobku (ďalšie sumy sú uvedené v § 76 ods. 1 ZP).
V prípadoch a) až c), ak sa pracovný pomer končí dohodou, tak zamestnancovi ktorého pracovný pomer trval napríklad menej ako 2 roky prináleží minimálna výška odstupného v sume priemerného mesačného zárobku (ďalšie sumy sú uvedené v § 76 ods. 2 ZP).
V prípade d) má zamestnanec nárok pri skončení pracovného pomeru na odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Uvedené neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Nárok na odchodné (§76a ZP) vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku a) nároku na starobný dôchodok alebo b) invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Kedy môže starý rodič konať ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa a poskytnúť informovaný súhlas
V súlade s § 6 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti dáva:
a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo
b) zákonný zástupca,
V užšom slova zmysle sú zákonným zástupcom dieťaťa v súlade s § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí ho zastupujú v rozsahu, v akom nie je spôsobilé na právne úkony.
V širšom slova zmysle, ak je dieťa v náhradnej starostlivosti, tak informovaný súhlas dáva lekárovi iný zákonný zástupca podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Sú nimi opatrovník, poručník, iná fyzická osoba ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osoba, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúci osvojiteľ, osoba, ktorá má dieťa zverené na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy.
Zákon súčasne neobchádza ani samotnú osobu, ktorá je síce nespôsobilá dať informovaný súhlas, ale z dôvodu, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje priamo jej, podieľa sa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti.
Vyššie uvedené znamená, že súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie bude aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas.
Otázku zastúpenia na základe plnomocenstva upravuje Občiansky zákonník, pričom splnomocniteľ (zastúpený) musí mať spôsobilosť tak na uzavretie dohody o plnomocenstve (na udelenie plnomocenstva), ako aj na právny úkon, ktorý má splnomocnenec (zástupca) za neho vykonať.
Zastúpenie teda vzniká dohodou o plnomocenstve v zmysle § 23 Občianskeho zákonníka pričom splnomocnenec sa voči tretím osobám môže preukazovať plnomocenstvom (jednostranným právnym úkonom vystaveným splnomocniteľom) alebo aj dohodou o plnomocenstve (dvojstranným právnym úkonom).
Obsahom plnomocenstva (dohody o plnomocenstve) musí byť to, že splnomocniteľ (v tomto prípade rodič ako zákonný zástupca) udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (tretej osobe, či už fyzickej alebo právnickej), v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (v tomto prípade udeliť informovaný súhlas).
Rozsah splnomocnencovho oprávnenia vyplýva z obsahu plnomocenstva, ktoré splnomocnenec v zásade nemôže prekročiť. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme.
Vzťah medzi zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a Občianskym zákonníkom je založený na princípe subsidiarity, čo znamená, že v prípade ak niektorú otázku neupravuje zákon o rodine postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.
Preto rodič maloletého dieťaťa môže udeliť plnomocenstvo aj starému rodičovi, ak je ten spôsobilý na právne úkony.
Odporúčam požadovať od splnomocnenca (napr. starého rodiča) predloženie písomného plnomocenstva (alebo dohody o plnomocenstve) s výslovne uvedeným oprávnením dať informovaný súhlas na poskytnutie zdravotnej starostlivosti s úradne overeným podpisom (buď u notára alebo na matričnom úrade) a to z dôvodu absolútnej istoty, že dotyčná osoba má skutočne oprávnenie takto konať.
Ak by bolo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytnutá zdravotná starostlivosť na základe informovaného súhlasu od neoprávnenej osoby, hrozí v súlade s § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pokuta od Samosprávneho kraja až do výšky 16 596 eur. Pričom výsledok rozhodnutia bude závisieť aj od predložených dôkazov zo strany poskytovateľa v rámci konania o uložení pokuty.
Vzdanie sa práva na odstupné v dohode o skončení pracovného pomeru
Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý musí obsahovať súhlas obidvoch strán, čo sa dá preukázať napríklad jej podpisom. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa končí vždy k stanovenému dňu (nemusí byť vždy explicitne stanovený konkrétnym dátumom, musí byť však určiteľný). Skončenie pracovného pomeru dohodou nie je viazané na tzv. ochrannú dobu, ktorá platí pri výpovedi (napríklad materská, rodičovská dovolenka, dočasná práceneschopnosť z dôvodu úrazu alebo choroby z povolania, výkon mimoriadnej služby, výkon verejnej funkcie alebo uznanie zamestnanca pracujúceho v noci za dočasne nespôsobilého na základe lekárskeho posudku).
Právo zamestnanca na odstupné vzniká pri skončení pracovného pomeru dohodou len v prípadoch vymedzených Zákonníkom práce v § 63 ods. 1 písm. a), b) a c).
Toto právo môže zaniknúť v prípade, ak sa ho zamestnanec po jeho vzniku vzdal a vyznačil túto skutočnosť napríklad v dohode o skončení pracovného pomeru alebo na samostatnom dokumente s vyznačeným dátumom a svojim podpisom. Takéto vzdanie sa práva by bolo neplatné v prípade, ak by sa ho zamestnanec vzdal vopred, napríklad pri uzatvorení pracovnej zmluvy – bolo by to v rozpore s § 17 ods. 1 Zákonníka práce. Predmetné vzdanie sa práva na odstupné v čase, keď už vzniklo je platné a súladné so Zákonníkom práce, nakoľko ten nestanovuje iné výnimky, ktoré by aplikácii takéhoto výkladu bránili. Predmetný záver potvrdil vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 2 Cdo 102/1997).
Periodicita povinnosti absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu v neodkladnej podpore životných funkcií
V súlade s § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len „zákon") je zdravotnícky pracovník (zubný lekár) povinný sa sústavne vzdelávať.
Sústavné vzdelávanie zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný. Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných študijných programoch sústavného vzdelávania alebo v neakreditovaných vzdelávacích aktivitách. Hodnotenie sústavného vzdelávania vykonáva komora príslušná na vedenie registra.
Na zákonnú úpravu nadväzuje vykonávací právny predpis, ktorým je vyhláška č. 366/2005 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „vyhláška"). V súlade s § 2 ods. 5 pri započítavaní kreditov sa prihliada aj na sústavné vzdelávanie v iných študijných odboroch alebo iných špecializačných odboroch, ako sú tie, v ktorých zdravotnícky pracovník získal odbornú spôsobilosť, ak súvisia s výkonom príslušných pracovných činností zdravotníckeho pracovníka u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a najmä na to, či zdravotnícky pracovník počas hodnoteného obdobia absolvoval najmenej raz za dva roky akreditovaný vzdelávací program zameraný na obnovovanie vedomostí a praktických zručností v neodkladnej podpore životných funkcií.
Z dikcie vyhlášky jednoznačne vyplýva, že pri započítaní sa len prihliada na absolvovanie tohto akreditovaného programu. Preto nie je povinnosťou zdravotníckeho pracovníka takýto program absolvovať raz za dva roky a nie je obligatórnym predpokladom hodnotenia sústavného vzdelávania.
Avšak v súlade s výnosom ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. septembra 2010 č. 12422/2010 – OL prílohou č. 18 Vám vzniká povinnosť obnovovať si teoretické vedomosti a praktické zručnosti v neodkladnej podpore životných funkcií v Študijnom programe sústavného vzdelávania. Dĺžka vzdelávacieho programu je najmenej 8 hodín (to znamená, že po registrácii zdravotníckeho pracovníka v rámci hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka v prvom 5 ročnom cykle je ten povinný absolvovať daný vzdelávací program) a následné preškolenie sa musí vykonať raz za päť rokov po 4 hodiny (to znamená, že preškolenie sa musí vykonať 1x počas jedného 5 ročného cyklu sústavného vzdelávania).
Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania dentálna hygienička a postavenie preventistky
Odborná spôsobilosť dentálnej hygieničky je upravená nariadením č. 296/2010 Z. z., ktoré v prílohe č. 1 stanovuje ako predpoklad zisku odbornej spôsobilosti na výkon činnosti dentálnej hygieničky vzdelanie:
1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore dentálna hygiena,
2. vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore diplomovaná dentálna hygienička.
Ak má zdravotnícky pracovník splnenú odbornú spôsobilosť vznikajú mu ešte ďalšie povinnosti, medzi ktoré podľa § 31 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. patrí aj povinnosť byť registrovaný (nie byť členom) v registri príslušnej komory. Pre dentálne hygieničky takýto register vedie Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov.
Preventistka nie je na účely zákona č. 578/2004 Z. z. považovaná za zdravotníckeho pracovníka. V súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť a z toho vyplývajúce zdravotné výkony môže poskytovať len zdravotnícky pracovník. Ani jeden z vyššie uvedených zákonov a rovnako ani nariadenie č. 296/2010 Z. z. nepoužíva, a to ani v prechodných ustanoveniach označenie pre zdravotníckeho pracovníka „preventistka".
Preto ambulancia zubného lekárstva nesmie zamestnať na pozíciu dentálnej hygieničky zamestnankyňu, ktorá nezískala vzdelanie stanovené právnymi predpismi. Dosiahnuté vzdelanie preventistka nezakladá pre zamestnanca oprávnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania sestra a zubný asistent
V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon") musia byť zdravotnícke zariadenia personálne zabezpečené a materiálno-technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so svojím odborným zameraním. Požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (dotýka sa aj zubnej ambulancie) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Týmto predpisom je výnos č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 Ministerstva zdravotníctva, ktorý v platnom znení v prílohe č. 1 stanovuje, že personálne zabezpečenie zubnej ambulancie tvoria zubný lekár a sestra alebo zubný asistent.
A.) Akú odbornú spôsobilosť musí mať sestra určuje nariadenie vlády 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností (ďalej len „nariadenie"). Nariadenie v § 11 zakotvuje, že odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa získava nadobudnutím:
a) vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra,
b) vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo alebo
c) vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré nadväzuje na získanie vzdelania podľa písmena b).
Podľa prechodných ustanovení v § 78 ods. 3 nariadenia sa za získanie odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra považuje aj nadobudnutie:
a) úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch zubná sestra, zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra alebo všeobecná sestra, ktorého získavanie sa začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004,
b) úplného stredného odborného vzdelania na vojenskej strednej škole v študijných odboroch zdravotná sestra, všeobecná sestra alebo zdravotník, ktorého získavanie sa začalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2004,
c) vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v spojenom magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré sa ukončilo do roku 2008,
d) vysokoškolského vzdelania v študijných odboroch učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy, starostlivosť o chorých - psychológia, starostlivosť o chorých - pedagogika alebo učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pedagogika - ošetrovateľstvo podľa predpisov účinných do 27. marca 2002 a sestra môže vykonávať odborné pracovné činnosti zdravotníckeho pracovníka v odbore ošetrovateľstvo alebo vykonávať pedagogickú činnosť v zariadeniach na výchovu a výučbu a na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov alebo
e) vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v externej forme štúdia v študijnom odbore ošetrovateľstvo alebo vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v externej forme štúdia v študijnom odbore ošetrovateľstvo - rehabilitácia, ktoré sa začalo do roku 2003, ak nadväzovalo na úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v študijných odboroch uvedených v písmene a).
B.) Akú odbornú spôsobilosť má zubný asistent určuje § 50a nariadenia, kde stanovuje, že odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa získava nadobudnutím úplného stredného odborného vzdelania v študijnom odbore zubný asistent.
Podľa prechodných ustanovení v § 83a nariadenia sa za získanie odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní zubný asistent považuje aj nadobudnutie úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zubná inštrumentárka podľa predpisov účinných do 27. marca 2002.
Uvádzam, že § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti stanovuje povinnosť prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie. V súlade s § 82 ods. 1 písm. c) môže Vyšší územný celok (podľa § 11) uložiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zubnej ambulancie pokutu až do 9 958 eur.